VÝZVY

Fruit worker with a sack of ammonium sulphateNižšie nájdete príklady problémov spojených s produkciou banánov a tropického ovocia všeobecne.

Práva zamestnancov a pracovné podmienky

Čo zažívajú a ako žijú ľudia, ktorí pre nás pestujú banány?

Migranti

V niektorých krajinách – napríklad v Dominikánskej republike alebo Kostarike – pracujú na plantážach migranti, ktorých práva sú veľmi často porušované. Pracovníkov často najímajú prostredníctvom agentúr. Vďaka týmto prostredníkom je pracovná sila lacnejšia, flexibilnejšia a je iba malá šanca, že na plantáži vzniknú fungujúce odbory.

Ženy na plantážach

Práca 14 hodín denne, neplatené nadčasy, bez možnosti hájiť svoje práva v odboroch, to je realita zamestnankýň plantáží. Ženy čelia sexuálnemu obťažovaniu, často sú prepustené vo chvíli, keď otehotnejú, a nemôžu sa starať o svoje deti ani keď sú úplne malé. V niektorých krajinách – napríklad v Ekvádore alebo Kostarike – predstavujú ženy iba 13 % zamestnancov. Manažéri plantáží ich vnímajú ako vysoko rizikových pracovníkov, ktorí ich stoja veľa peňazí.

Odbory a pracovné práva – prečo je dôležitý nezávislý hlas

Pracovníkov združených v odboroch je v krajinách, kde sa pestujú banány, veľmi málo, a to najmä kvôli taktikám na potlačenie odborových aktivít, ktorých sa lokálne aj nadnárodné firmy rozhodne neštítia. Najhoršiu povesť má v tomto smere Guatemala, kde odborári čelia najhorším formám represie: diskriminácii, násiliu, únosom, vyhrážkam a ani vraždy tu nie sú výnimkou. Sofistikovanejšiu metódu využívajú v Kostarike, kde sa snažia pracovníkov zapojiť do oficiálneho hnutia Solidarismo, akejsi náhrady nezávislých odborov.

Hoci väčšina krajín exportujúcich banány ratifikovala medzinárodné dohody týkajúce sa pracovných práv, ich porušovanie je na dennom poriadku. Potlačovanie odborov je veľmi časté, rovnako ako malá ochrana zdravia pri práci, nízke mzdy alebo neplatené nadčasy. Mnoho z týchto problémov sa snažia riešiť rôzne druhy certifikačných systémov.

Sloboda združovania patrí medzi najdôležitejšie predpoklady pre to, aby na plantážach panovali dôstojné podmienky. Vďaka odborom a kolektívnemu vyjednávaniu môžu totiž zamestnanci postupne zlepšovať svoje postavenie a vydobyť si rešpekt k svojim právam.

Životné prostredie

Pestovanie banánov môže byť pre životné prostredie naozajstnou katastrofou – viete prečo?

Banány určené na export sa v drvivej väčšine pestujú na monokultúrnych plantážach v Latinskej Amerike a čoraz častejšie aj v Afrike. Intenzívne metódy produkcie môžu síce zvyšovať výnosy, na druhej strane majú ale vážne dopady na životné prostredie. Patrí medzi nich:

  • znečistenie vodných zdrojov
  • veľké množstvo odpadu
  • erózia pôdy a vyššie riziko záplav
  • odlesňovanie a znižovanie druhovej rozmanitosti
  • znižovanie úrodnosti pôdy

Prečo sa na plantážach používajú agrochemikálie?

Banánové plantáže sú monokultúry, rastie na nich iba jeden druh rastliny – banánovník. 97 % exportných banánov tvorí jedna jediná odroda – Cavendish. Tá má ale okrem výhod (tenká šupka, ideálna veľkosť) aj nevýhody. Tými je slabá genetická výbava, vďaka ktorej sú banánovníky veľmi náchylné na poškodenie škodcami, plesňami a chorobami. Práve preto sa banány stali druhou chemicky najošetrovanejšou plodinou na svete – hneď po bavlníku. Množstvo pesticídov sa ale stále zvyšuje, pretože sa škodcovia vedia na agrochemikálie adaptovať a stávajú sa odolnejšími. Väčšina majiteľov plantáží vynaloží viac prostriedkov na chémiu, než na platy svojich zamestnancov. Hnojivá a pesticídy znečisťujú vodné zdroje a následkom toho hynú ryby a ďalšie vodné živočíchy. Znečistenú vodu pijú aj miestni obyvatelia, varia s ňou, umývajú sa v nej – inú možnosť totiž často nemajú. Nebezpečím sú aj zle skladované nádoby od agrochemikálií a nepoučení pracovníci, ktorí s chemikáliami nevedia správne zaobchádzať.

Pestovanie ananásov prebieha veľmi podobne. Rozľahlé monokultúry vlastnené úzkou skupinou lokálnych a nadnárodných firiem. Na plantážach sa používa 10 – 15 x viac chemikálií, než pri pestovaní iných plodín. Väčšina ananásov sa do EÚ dováža z Kostariky, kde ich pestovanie ničí ekosystém dažďových pralesov. Časté dažde tu totiž splavujú toxické látky do vodných zdrojov a tie sa stávajú nebezpečnými ako pre ľudí, tak pre zvieratá.

Prečo je používanie agrochemikálií nebezpečné?

Prípravky sa aplikujú buď ručne alebo zo vzduchu lietadlami. Odhaduje sa, že až 85 % chemikálií striekaných zo vzduchu minie cieľ a namiesto rastlín dopadne na pôdu v okolí. Často sa tiež stáva, že pri postrekoch z lietadiel sú na plantáži zamestnanci. Dediny, kde zamestnanci bývajú, sú tiež veľmi často priamo medzi plantážami, a tak je ich kontakt s pesticídmi naozaj veľmi intenzívny. Niekoľko výskumov preukázalo, že zvyšky pesticídov sa v okolí plantáží objavujú vo vode, v jedle, na matracoch v domoch alebo na potrave, ktorou sa živia domáce zvieratá.

Medzi dôsledkami krátkodobej otravy pesticídmi patria napríklad rozostrené videnie, nevoľnosť, mdloby alebo dýchacie ťažkosti. Pri dlhodobom pôsobení ide o rakovinu, depresie a iné duševné poruchy. V oblastiach plantáží je aj vysoký počet potratov a vrodených vád u novorodencov.