REGULÁCIE

photo

Mnoho európskych nadnárodných spoločností (vrátane obchodníkov s banánmi a maloobchodných reťazcov) finančne profituje z aktivít mimo EÚ, ale vyhýba sa zodpovednosti za ľudskoprávne a environmentálne dôsledky svojej činnosti. Prečiny ich dcérskych spoločností alebo ich dodávateľov vrátane porušovania základných pracovných a ľudských práv a noriem v oblasti ochrany životného prostredia sú príliš časté a vážne nato, aby sme ich mohli ignorovať.

Ľudia, ktorých životy negatívne ovplyvňuje činnosť týchto spoločností, majú len minimálne možnosti ako sa domôcť svojich práv, či už vo svojej domovine alebo v krajinách, kde majú zahraničné spoločnosti svoje sídla. Naviac v prípade, že sa postihnutí rozhodnú hájiť svoje práva, riskujú útoky a zastrašovanie.

Je zodpovednosťou národných vlád, aby boli korporácie zodpovedné za svoje jednanie. Vlády musia iniciovať a presadiť legislatívu, ktorá zaistí, že ekonomické aktivity firiem v celom ich dodávateľskom reťazci nebudú v konflikte so základnými právami ľudí, ktorí pracujú a žijú v oblastiach pestovania banánov a ananásov.

Čo sa už podarilo?

Na medzinárodnej úrovni už boli uskutočnené niektoré kroky, ktoré sa snažia riešiť úlohu a zodpovednosť súkromného sektora v udržateľnom rozvoji a boji s chudobou. V tejto súvislosti je možné pomenovať napríklad:

  • „Guidelines for multinational companies“ („Smernice pre nadnárodné spoločnosti“), ktoré vydala OECD,
  • zmluvy a deklarácie ILO
  • medzinárodné zmluvy OSN o ľudských právach.

Aj keď sú tieto iniciatívy dôležité a sú záväzné pre štáty, ktoré ich podporili, vzhľadom k tomu, že majú iba charakter doporučení, nemôžu nahradiť poriadnu, právne záväznú reguláciu činnosti nadnárodných spoločností. Štáty by preto mali na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni prijať právne záväznú legislatívu v tejto oblasti.

Maloobchodné reťazce

Znepokojenie nad dopadmi obrovskej tržnej sily maloobchodných reťazcov voči ich dodávateľom sa už objavilo v mnohých krajín EÚ. Niektoré členské štáty sa snažia tento problém riešiť prostredníctvom zákonných opatrení, ktoré napríklad upravujú vzťahy medzi maloobchodnými reťazcami a ich dodávateľmi, zakazujú predaj pod nákupnou cenou, predatornú cenovú tvorbu (krátkodobé stanovenie neprimerane nízkych cien s cieľom vytlačiť konkurenciu z trhu a ich zvýšenie po likvidáciu konkurencie) a cenovú diskrimináciu a znižujú ekonomickú závislosť v obchodných vzťahoch.

Aj národné iniciatívy predstavujú možné spôsoby riešiace zneužívanie ekonomickej sily, ku ktorému môže dochádzať kvôli nepomeru síl medzi maloobchodnými reťazcami a ich dodávateľmi.

Ich dopad je ale obmedzený medzinárodnou povahou činnosti maloobchodných reťazcov. V celej EÚ postupne začína maloobchod ovládať iba niekoľko maloobchodných reťazcov.

Hoci existuje antimonopolná legislatíva, ktorá zabraňuje najväčším výrobcom, aby zneužívali svoje dominantné postavenie na trhu, EÚ nemá žiadnu legislatívu zameranú špeciálne na zneužívanie dominantnej kúpnej sily maloobchodných reťazcov. Tieto maloobchodné reťazce sa rýchlo stávajú pomyselnými „strážcami“, ktorí ovládajú prístup poľnohospodárov a ďalších dodávateľov k európskym spotrebiteľom.

Viac informácií o tejto téme